Menu

Království perníku

Bošáca [ Město nebo obec ]

Uprostřed doliny, asi 4 km od Trenčianských Bohuslavic leží obec Bošáca, ktorá je prvýkrát písomne spomenutá roku 1380 s povodným názvom "Bosach". Obec je známa krásnými krojmi. Rímsko - katolícky Barokový kostol pochádza z 17. storočia. Maliarsku výzdobu urobil roku 1906 slovenský maliar Jozef Hanula. V obci možeme vidieť niekolko zaujímavých objektov ľudovej architektúry. V 18. - 19.- storočí tu prekvitalo aj ovocinárstvo. Sušené ovocie, najma slivky a hrušky, prepravovali povozmi k Váhu, nakladali na plte a odvážali na dolniaky až do Budapešti. Chýrna bola najma Bošácka slivovica. Meno Bošáckej slivovice v súčasnosti sa snaží upevniť liehovarnícka firma Bošácka pálenica, ktorá sa nachádza v centre obce. Šte roku 1816 boli v okolí obce vinohrady, o čom svedčia historické záznamy. Podľa tradicie mali v Bošáci mniši zvaní "bosáci"drevený klášter na pozemku zvaný "Zárybník". Předpokládá sa, že od nich pochácza názov obce. V Bošáci sa narodil roku 1869 Eduard Šándrorfi - Škrabánek, ktorý ako katechéta redigoval a vydával časopisy Kréťan, Listy Sv. Antona a Posol Svatého Antona. Posobil v Pobedíme, Pešti a vačšinu života jako kňaz vo Vrbovciach. Z Bošáce pochádzal aj Ján Kusenda, spoluorganizátor a účastník prvomájového zhromaždenia v Liptovskom Sv. Mikuláši roku 1918 ktoré manifestovalo za uznanie práva slovenského národa na sebaurčenie. V Bošáci sa narodil a svoju mladost tu prežil aj akademický maliar Ľudovít Bránský.
Na budove Obecného úradu v Bošáci sú umiestnené pamatné tabule rodákov, ktorí zahynuli počas II. Svetovej vojny - pamatná tabuľa venovaná pamiatke por. Adamovi Adamovicovi, ktorý padol roku 1945 při meste Dunkerque vo Francúzku a gen. Štefanovi Jurechovi, velitelovi vzdušných zbraní, ktorý bol popravený roku 1945 v Berlíne.V obci na námestí sa do polovice 20. storočia nachádzala i židovská synagóga, ktorú ale stihol podobný osud jako kaštieľ v Trenčianských Bohuslaviciach. V Bošáci sa od roku 1995 nachádza Muzeum Bošáckej doliny skanzenovitého typu.
Hned za Bošácou leží obec Zemianske Podhradie, písomne doložené z roku 1397, keď sa uvádza názov "Podhrady". Je to významné středisko z hladiska kultúrnohistorického. Najstaršou zachovalou pamiatku v obci je renesančný kaštieľzo 17. storočia, roku 1766 prestavený v klasicizme, s rozsiahlym parkom, kde se nachádza veľa vzácných a starých stromov, kvoli čomu je park chránený. Typický pre tento sloh je rad iónskych stľpov vpředu. Dnes je v ňom umiestnený ústav sociálního zabezpečenia. Ku kaštieľu sa viaže aj dej knihy Ľ. Zúbeka: Jar Adely Ostrolúckej, osoby spojenej s osudom Ľudovíta Štúra. Majiteľmi boli rody Podhradských, Príleských a Ostrolúckych. Ranoempírový oválný evanjelický kostol z počitku 19. storočia s výrazným obvodným protikusom, je unikátom tohoto druhu a patrí medzi najcennejšie pamiatky Slovenska. Základy kostola boli postavené roku 1785, dobudovaný bol roku 1801. Zemianske Podhradie bolo v 19. storočí prakticky menším centrom kultúrneho a politického života Slovenska. Často tu navštívil Ludoví Štúr svojho brata Samuela, ktorý v Podhradí posobil jako farár. Samuel Štúr, horlivý národovec, jako prvý event. Farár začal robiť kázne v slovenskom jazyku, aby im ľud lepšie rozumel. Je pochovaný na starom cintoríne.

Plní funkci základního stupně územní samosprávy a v různé míře je také vykonavatelem státní správy.

PŮSOBÍ NA KATASTRÁLNÍM ÚZEMÍ:

UPŘESŇUJÍCÍ ODKAZY

UMÍSTĚNÍ


Typ záznamu: Město nebo obec
AKTUALIZACE: Renata Starobová (MÚ Bojkovice) org. 56, 02.08.2004 v 10:49 hodin